Vytváranie segmentov je pomerne zložité. Oveľa jednoduchšie sa to dá urobiť pomocou direktívy .MODEL. Táto direktíva sa používa pre definovanie pamäťového modelu a v zdrojovom texte sa uvádza vždy na začiatku. Tiež nám prezrádza o aký veľký program ide.

[Pamäťový model] môže byť jeden z nasledujúcich typov: TINY, SMALL, MEDIUM, COMPACT, LARGE, HUGE, THUGE, TPASCAL, FLAT. Nás budú predovšetkým zaujímať prvé dva typy. Ostatné pamäťové modely sa odlišujú počtom segmentov, veľkosťou kódu a dát atď. a nepoužívajú sa tak často.

Model TINY - ide o najmenší model z celej skupiny modelov. Dáta a kód programu sú umiestnené v spoločnom segmente, ktorý nesmie presiahnuť veľkosť 64KB. Pri odkazoch na dáta a kód sa používajú smerníky NEAR. Smerník NEAR je 16-bitový smerník, ktorý udáva adresu (offset) v rámci príslušného segmentu. Pomocou NEAR smerníka je možné adresovať dáta iba v rámci príslušného segmentu, teda do 64KB. Tento model sa hlavne používa pre vytváranie programov typu *.COM. V programoch typu COM nie je potrebné definovať zásobník.

Model SMALL - dáta a kód programu sú uložené v samostatných segmentoch, ktoré sa neprekrývajú. K dispozícii máte 64KB pre kód a 64KB pre dáta a stack programu. Pri odkazoch na dáta a kód programu sa používajú smerníky NEAR. Tento model sa používa pre vytváranie súborov s príponou *.EXE.

[Jazyk] - parameter informuje prekladač o konvencii volania, ktorá bude použitá pri tvorbe procedúr. Jazyk môže byť jeden z nasledujúcich: BASIC, C, CPP, FORTRAN, PASCAL, PROLOG, SYSCALL, NOLANGUAGE.

.CODE - direktíva určuje začiatok kódového segmentu.

.DATA - direktíva určuje začiatok dátového segmentu.

.STACK - direktíva určuje začiatok segmentu zásobníka.

Syntax: .STACK [veľkosť]

Parameter [veľkosť] určuje počet bajtov, ktoré budú pre zásobník vyhradené. Ak nie je tento parameter uvedený je vyhradená štandartná veľkosť 1024 bajtov. Nasledujúci príklad ukazuje použitie predchádzajúcich direktív.